Irská literatura

Števa Opremčáková (V Írsku prší inak)

24. 01. 2012 | 230 přečtení

Dovolil jsem si trochu vybočit z pravidel pokud se týká zařazování knih a jejich autorů do sekce Irsko - literatura a zařadit sem knihu Števy Opremčákové ze Slovenska s názvem V Írsku prší inak. Kniha nám totiž ukazuje Irsko trochu z jiného úhlu, než můžeme poznat v rámci našich návštěv či čtení literatury, sledování filmů či divadelních her. Nejde o meterorologickou příručku, jak by se mohlo na první pohled z názvu zdát. Ne každý získá za dobu svých několika pobytů tak silné zážitky a ken málokdo je dokáže literárně ztvárnit. Števa Opremčáková byla v Irsku několikrát a jejím zájmem bylo vydělat si peníze. Potud by se mohl cíl a prožitky její a řady dalších zdát shodné. Autorka se však v Irsku mimo jiné věnovala péči o staré lidi, o které nepříliš dbala jejich rodina. Soužitím s nimi se jí podařilo více než jiným v podobném postavení proniknout do útrob rodinných a  velmi neveselých vztahů. Nedělejme si iluze, že by to v Česku vypadalo v jednotlivostech jinak. Števa celkem surově popisuje svoji všední realitu

Trvalo nejaký čas, kým mi Avril oznámila, že má pre mňa prácu, ale dočkala som sa.
- Stefi, sadni si. Toto mi neuveríš, - začala a obkročmo sa posadila na stoličku, z ktorej jej po oboch stranách prevísali kusy zadku.
- Máš prácu a eště dnes ideme do Bray. Vezmi si to sako z T. K. Maxu a namal'uj si niečo na ksicht. Nechápem, prečo se vobec nelíčíš. Boh vie, že to potrebuješ. 
"V Írsku? Načo?" pomyslela som si.
- Ale je v tom háčik, moja. Musíš šoférovat', - odrovnala ma informaciou, vd'aka ktorej moja radost' spl'asla ako bublina.
Vodičák som sice mala, ale dievčenské vrkoče na ňom jasne ukazovali, z akého obdobia mojho života pochádza. Šoférovat' som už jednoducho nevedela!
- Budeš se starat' o slávného írského herca, - vyhrkla nadšene.
- Džízis Krajst, - skríkla Margaret, - moja mama se zblázni. My ho milujeme. Je to neskutočne dobrý komik, - rozplývala sa od vzrušenia.
Ako sa zdálo, časy slávy mal už dávno za sebou. Jeho manželka žila v starobinci a on mal Alzheimerovu chorobu.
- Avril, ak to naozaj chceš, pojdem tam, ale šoférovat' nebudem. Mám vodičák a možem ti ho aj ukázat', ale používám ho len ako preukaz totožnosti. Bude to na tvoju zodpovednost'.
- A do riti, - ul'avila si Avril a plesla si dlaňou po stehne.
Zúfalo chcela tohto klienta získat', ale vo svojej databáze nenašla nikoho, kto by splňal požiadavky rodiny.
- Tak vieš co? Mám nápad. Dneska tam pojdeš, predstavím t'a, ty urobíš dojem a ked' bude zmluva doma, uvidíme, čo vymyslíme. A je to! - vít'azoslávne sa zasmiala.
Cesta do malého prístavného mestečka Bray trvala asi len pol hodiny. Samozrejme, šoférovala Avril. Ako povedala, predstavila ma dvom dceram starého herca. Jedna z nich dokonca kvoli stretnutiu pricestovala z Ameriky.
Svoju rolu som zvládla a o niekol'ko dní mala Avril zmluvu doma. Vtedy nastúpila s druhou čast'ou plánu a zavolala rodine, že mi náhle zomrel otec.
- Stefi, mama alebo otec? - spýtala se ma predtým, než jednej z jeho dcér zavolala.
- Radšej otec, - rozhodla som.
Tak do domu známého írského herca  nastúpila namiesto mňa černoška z Kene. Íri sú trochu predpojatí voči farebným prist'ahovalcom, pretože niektorí z nich často zneužívajú írsky sociálny systém. Rodina však asi v danej situácii nemala na výber, preto súhlasila aj s touto výmenou. Avril si mädlila ruky, ako to všetko perfektne vymyslela, a pri obede povedala Margaret:
- Stefania to zvládla na fucking Oskara. Zahrala to dobre. Tie jeho dcéry nikdy neprídu na to, ako sme to vyšpekulovali.
Mne zostalo len čakat' na dälšiu príležitost'. Našt'astie, na sebe nenechala dlho čakat'. Už o pár dní mi Margaret oznámila, že volala istá Maeve z Rush. Potrebovala opatrovatel'ku pre jej otca Josieho, ktorý leží v nemocnici, ale už je pripravený vrátit' sa domov. Bol to alkoholik, ktorý od svojich šestnástich rokov denne vypil fl'ašu whisky.
- Avril, daj mi, prosím t'a, toho alkoholika z Rush, - prosíkala som ju o prácu. Ubehli už štyři týždne, odkedy som prišla do Írska, takže by som bola prijala akékol'vek miesto.
- Teba je pro tú rodinu škoda! Vieš, zašínajú sa prázdniny a ja t'a budem potrebovat'. Kto zostane s mojím synom? - snažila sa ma ptrehovorit', aby som ostala u nej.
Ale Marie, ktorému som už zrejme v dome prekažala, ju prehovoril. Na druhý deň sme vyrazili do nemocnice. Maris vystúpil z auta skor, pretože ned'aleko Beaumont hospital býval jeho kamarát, ktorý kšeftoval s marihuanou.
Ja som se v nemocnici v ten deň stretla po prvý raz s alkoholikom z Rush. S Josiem, mojím drahým priatel'om, s najlepším človekom na svete.

O autorce:

Števa Opremčáková je jednou z tých, ktorá odmieta žiť opatrne a s dôsledkami životných sált sa vysporiadava rovnako kaskadérsky. Bola autorkou projektu azylového domu pre bezdomovcov a potom aj sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Tieto projekty navzdory odporcom, za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej, uviedla v Košiciach aj odvážne do života. A o čom je kniha? Silne emocionálny príbeh ženy, ktorá v návale pnutia života ukončila všetko „slovenské“ a v znamení hesla, že zmena je nádej, sa vybrala do Írska zarobiť, ale hlavne nájsť samu seba. Typický žensky napísaný román autorky z Košíc rozpráva o všetkom čo ju stretlo a neminulo na jej životnej púti sebapoznávania – láska k zadanému mužovi, potrat, všemožné druhy citového upírstva a príkoria zo strany zamestnávateľov. Autorka pútavo približuje typický írsky naturel, ako aj drsnú írsku prírodu a formou autobiografického vyznania s hlbokým citom popisuje, ako sa s ním ona i jej slovenské kamarátky popasovali. S témou sa vysporiadava z hĺbky milujúcej duše, uvedomujúc si pritom, že často upadá do tragikomickej polohy. Dokáže sa v ďalekom upršanom a zelenom Írsku vymaniť z metastáz zakázanej lásky, kvôli ktorej opustila domov?

Zpět na přehled literatury | Nahoru